Vedecké poznatky o bezpečnosti: polyvagálna teória
Polyvagálna teória is een theorie die de evolutie van het autonome zenuwstelsel van zoogdieren koppelt aan sociaal
gedrag. Dr. Stephen Porges bedacht deze theorie in 1994.
Túto teóriu podporilo mnoho ďalších vedcov a odvtedy sa ďalej rozvíjala.
Polyvagálna teória vysvetľuje:
Nervový systém ľudí a zvierat je základom ich správania v rôznych situáciách.
To, ako telo funguje, určuje, čo človek alebo zviera robí a ako sa cíti.
Autonómny nervový systém cicavcov sa vyvinul tak, aby automaticky komunikoval s inými cicavcami. A aby v prípade potreby dokázal zapojiť rôzne sebaobranné systémy.
Parasympatický nervový systém má dve časti.
Každá časť pomáha rôznymi spôsobmi správania.
Vagový nerv, nerv v tele, funguje prostredníctvom dvoch rôznych dráh, ventrálnej a dorzálnej vagovej dráhy.
Dve časti blúdivého nervu sú:
Ventrálny vagový systém: pomocníci v sociálnom správaní.
Dorzálny vagový systém: pomáha pri správaní, pri ktorom zviera zostáva nehybné, napríklad pri odpočinku a trávení alebo pri obrane tým, že stojí na mieste (zamrzne).
Ak je dorzálna vagová dráha aktívna a nervový systém zostane v tomto stave, môže to viesť k príznakom, ako sú závraty, nevoľnosť, únava a mdloby.
Sympatický stav:
Okrem tohto stavu existuje aj sympatický stav, ktorý sa predtým označoval ako boj alebo útek. Tento stav nás však tiež núti k pohybu, aby sme sa zapojili do činností.
Kombinované štáty:
Er zijn ook momenten waarbij verschillende staten gecombineerd worden. Bijvoorbeeld bij sport is er de combinatie tussen sympatisch en ventraal. Ook hierbij is de juiste balans belangrijk, teveel sympatische energie kan bijvoorbeeld
leiden tot een agressieve wijze van sporten. Na het verliezen van een wedstrijd zie je vaak de dorsale staat aangaan. Bij meditatie is er ook sprake van ventraal en dorsaal. Lichaam en geest verstillen dan op een aangename en
helende wijze.
Samoregulácia
Een gezond zenuwstelsel wat op een normale wijze ontwikkeld is, kan zelf goed schakelen tussen de verschillende staten. Bij langdurige periodes van stress of een zenuwstelsel wat onder niet ideale omstandigheden ontwikkeld is. Kan
het zenuwstelsel niet meer uit zichzelf terug naar de juiste staat.
Prijaté vedcami
Polyvagálna teória bola citovaná v tisícoch vedeckých recenzovaných publikácií.
V rôznych odboroch, ako sú neonatológia, pôrodníctvo, anestéziológia, biomedicínske inžinierstvo, vnútorné lekárstvo, psychológia, psychiatria, stomatológia, ergonómia, sociológia a filozofia.